Problémové správanie, terapia problémového správania

ksenia-makagonova-unsplash

Je problémové správanie skutočné problémové, alebo nám len správanie prekáža, pretože v ňom nevidíme význam?

________________________________________________________________________________________________________________________________________________

Problémové správanie, terapia problémového správania

Autorky: Dagmar Belušková, Andrea Šedibová

V súvislosti s autizmom sa ako negatívny sprievodný jav takmer vždy spomína tzv. problémové správanie (vyzývavé, nevhodné atď.). Nie je to však základný prejav autistickej poruchy, len dôsledok iného biologického vybavenia neurotypických jedincov, a teda prirodzená, iná reakcia na podnety. Vo väčšine prípadov je problémové správanie negatívnym dôsledkom nevhodného výchovného pôsobenia.

Nemali by sme súdiť podľa toho, čo nám na správaní, ale zvážiť určité kritériá, ktoré spĺňajú atribúty objektívnosti.

  • Je správanie nebezpečné pre okolie?
  • Je správanie nebezpečné pre jedinca s autizmom?
  • Bráni správanie prístupu jedinca ku vzdelaniu, službám, societe?
  • Alebo nám len správanie prekáža, pretože v ňom nevidíme význam? (Nie každé nevhodné správanie je problémové, resp. nie každé nepríjemné správanie je problémové.)

Problémové správanie je správanie, ktoré svojou intenzitou, frekvenciou výskytu alebo dobou trvania vážne obmedzuje jedinca samotného alebo jeho okolie, resp. správanie, ktoré obmedzuje prístup a využitie služieb kolektívu (Emerson a kol., 1987).

Každé správanie je navonok pozorovateľné, je to odraz pôsobenia podnetov na ľudský organizmus (vonkajších, ale aj vnútorných). Ak vychádzame z toho, že navonok pozorovateľný syndróm, t. j. súhrn prejavov charakterizujúci jedinca s autizmom, má svoju podstatu v inom ako neurotypickom biologickom podklade, musíme zvažovať, či niektoré biologické aspekty pri poruchách spektra autizmu nie sú samé osebe príčinou nevhodného správania:

  1. Podľa teórie endogénnych opiátov až 50 % výskytu agresivity (vrátane sebapoškodzovania) je spôsobené vysokými hladinami endogénnych opiátov (ktoré sa uvoľňujú pri zvýšenom fyziologickom strese).
  2. Vzhľadom na sociálne deficity – problémy sebakontroly, resp. uvedomovania si sociálnych pravidiel môže byť spontánne uvoľňovanie vnútorného napätia vo frustračnej situácií prezentované sociálne neprimeraným správaním (napr. ak má dieťa s autizmom ako súčasť zaužívanej rutiny pri prezliekaní pred prechádzkou vo zvyku uložiť si topánky na koberček vedľa seba, keď to odrazu nie je možné, lebo na rovnakom mieste je položená stolička, tak stoličku hodí cez celú miestnosť – neuvedomuje si, že sa taká banalita takto nerieši, ani to, že pre okolie je takéto riešenie absolútne neprimerané).
  3. Nevhodné správanie je odraz deficitu v komunikácii – ak nie je iná forma ako upútať pozornosť okolia a dieťa má overené, že na niektoré prejavy jeho správania sa vždy reaguje, prečo by sa takého správanie vzdalo? (Dieťa si pri obúvaní topánok nevie dať rady so šnúrkami a preto zakričí. Na jeho krik mama vždy pribehne a okamžite mu šnuruje topánky. Prečo by dieťa nemalo aj opakovane komunikovať potrebu pomoci druhej osobe práve takto?)
  4. Podobne v dôsledku preceňovania úrovne verbálneho porozumenia sa veľmi často stáva, že jedinec s autizmom si musí vypočuť dlhé, komplikované prehovory, z ktorých si má vybrať podstatnú informáciu – selektovať podstatné od nepodstatného – a to nedokáže. U neurotypickej populácie je normálne, že porozumenie predchádza produkciu, inými slovami, dieťa od útleho veku rozumie viac, ako dokáže povedať. Pri poruchách spektra autizmu táto rovnica neplatí. Naša reč, ktorá smeruje k jedincovi s autizmom, by mala byť jednoduchá, vždy reč maximálne zjednodušíme, postupujeme od jednoduchej k zložitej. (Prax býva opačná, nehovoriace, takmer mutistické dieťa, ktoré nemá žiadne prostriedky na vyjadrovanie vlastných potrieb, preferencií atď. je okolím celý deň „bombardované“ slovnými inštrukciami, opismi, v ktorých sa stráca. Nielenže im nerozumie, ale pôsobia ako „senzorická sprcha“ – je nimi presýtený podobne ako inými podnetmi.)
  1. Problémy s vlastnou identitou:

– žiadne vedomie „JA“

– neschopnosť vyznať sa vo vlastných pocitoch, pomenovať čo cítia, čo ich bolí, majú len pocity celkovej nepohody. Problémové správanie je len reakciou na absenciu vnútorného rozhovoru, ktorý je dôležitý                   pre sebakontrolu.

  1. Slabé chápanie sociálnej situácie – zmätok, ktorý spôsobujú jedincovi s autizmom sociálne situácie, resp. neschopnosť predvídať vývin sociálnych situácií a udalostí, môže byť zdrojom vnútorného napätia či strachu (majú problém vidieť za určitým správaním skrytý účel).

V súvislosti s problémovým správaním sa konkrétne prejavy delia:

Podľa Burchess:

  1. Heteroagresia
  2. Autoagresia
  3. Deštruktívne správanie
  4. Repetitívne (stereotypné) správanie
  5. Rušivé správanie

 

Podľa Schoplera:

  1. Agresivita:

– voči druhým,

– sebazraňovanie,

– ničenie majetku.

  1. Dorozumievanie:

– problém s porozumením jazyka,

– problém s vyjadrovaním,

– pocit sklamania z neschopnosti sa dohovoriť,

– dorozumievacie problémy v rôznych prostrediach.

  1. Nedostatky v sociálnej komunikácií – nedostatočné chápanie sociálnych pravidiel.
  2. Opakujúce sa správanie a zvláštne záujmy:

– stereotypné správanie,

– verbálne rituály,

– lipnutie na nemennosti.

  1. Neobvyklé alebo úzko obmedzené záujmy.
  2. Problémy pri stravovaní.
  3. Problémy s hygienou.
  4. Neschopnosť hrať sa a používať predmety účelne.
  5. Problémy so spánkom.

 

Vizuálna štruktúra – áno, či nie?

Pri úvahách o inom ako špecializovanom (spočiatku prevažne individuálnom) vzdelávaní dieťaťa je potrebné uvedomiť si, že dieťa s autizmom sa neučí kopírovaním ostatných a následnou modifikáciou videného s vlastnými skúsenosťami, je v podstate hypostimulované. Vysoko štrukturované prostredie zameriava pozornosť na rozličné typy stimulov a sprostredkúva skúsenosti, ktoré by dieťa s autizmom spontánne nezažilo. Neznamená to, že má byť nepretržite organizované, ale má mať rovnováhu medzi direkciou a voľbou.

Štruktúra učí dieťa s autizmom, že sú pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať, že je čas, keď je možné robiť vlastné rozhodnutia, že sú ľudia (učitelia), ktorí nás môžu kontrolovať, že existujú negatívne konzekvencie, ak sa pravidlá nedodržiavajú. Ak si dieťa štruktúru osvojí, má predpoklady ju dodržiavať, čo sa dá využiť na učenie dôležitých životných rutinných činností – stolovanie, stravovanie, sebaobsluha atď. Bežné školské prostredie rovesníkov je plné stimulov (nástenky, obrázky atď.), čo môže byť pre dieťa s autizmom rozptyľujúce až nadmerne rušivé.

Aj tzv. vysokofunkční žiaci s autizmom (príp. Aspergerovým syndrómom) majú najmä na 2. stupni základnej školy veľké problémy – striedanie učiteľov a presuny v rámci učební – to všetko je sociálny chaos bez jasných pravidiel. Ak sa má uskutočniť integrácia na druhom stupni, tak má byť pomalá, pripravovaná, najmä s podporou vyškolených a pokiaľ možno skúsených pedagógov. Podceňovanie problematiky integrácie vedie k veľmi vážnym sekundárnym (a zbytočným) dôsledkom poruchy, ktoré môžu byť aj nezvratné.

Základné aktivity jedinca s autizmom

  • Spoločenské aktivity – maznanie, spev, rôzne hry, šantenie, jednoduché slovné hry, kreslenie, doskové hry, guľa hry, naháňačky, chôdza, beh, práca v záhrade.
  • Tvorivé aktivity – umenie a práca (remeslá). Pri tvorivej aktivite väčšina detí bude potrebovať nejakú pomoc.
  • Praktické aktivity – denné upratovanie domácnosti, umývanie a zametanie, varenie a práca s drevom, ručné práce atď. Pri praktických aktivitách je dôležité, do akej miery sa pri týchto činnostiach podieľajú rodičia alebo iný člen domácnosti, zároveň je to dobrá príprava dieťaťa pre budúci život v dospelosti. Jednotlivé aktivity treba deti a žiakov postupne učiť, niekedy je potrebné aj držanie rúk a pracovať s dieťaťom tak dlho, pokým nie je schopné pracovať samo.
  • Fyzické aktivity – väčšina detí s autizmom je fyzicky schopná a bystrá, čo možno využiť vo voľnom čase. Väčšina z týchto detí obľubuje dlhé prechádzky, jazdu na bicykli, aktivity v bazéne, beh, sánkovanie, hry s loptou, tanec atď. Je dôležité povoliť im prístup do telocvične, na detské športové ihriská a do bazénov a dopriať im veľa príležitostí na iné fyzické aktivity.
  • Pokojné aktivity – vinutie vlákna, farebnosť, kreslenie a maľba, strihanie, skladanie skladačiek, pletenie, vyšívanie, prezeranie časopisov a kníh, čítanie, počúvanie hudby atď.
  • Aktivity zabezpečujúce zmyslové zážitky detí s autizmom sú zvyčajne na nižšej psychosomatickej úrovni ako zodpovedá ich skutočnému fyzickému veku, je preto dôležité integrovať činnosti poskytuje zmyslové skúsenosti v rámci aktivít vo voľnom čase. To zahŕňa činnosti súvisiace s farbami, predmety rôznych tvarov a zvukov, hranie, spievanie, hry v piesku a vo vode, hra svetlo – tma (baterka), hudobné nástroje atď.
  • Aktivity – zimná alebo letná dovolenka s rodinou alebo v táboroch, ktoré takéto aktivity poskytujú. Spočiatku sa odporúča vybrať rekreačné zariadenia, kde je viac súkromia a čiastočná izolácia od ostatných ľudí. Až neskôr je možné skúsiť miesto s väčšou koncentrácie návštevníkov. Dieťaťu by malo byť vysvetlené vopred kam ideme, kde budeme istý čas žiť, ako bude vyzerať miesto pobytu atď. Dieťa by malo mať možnosť vziať si obľúbené hračky a pracovať pomocou vizualizácie v rámci časového plánu – komunikačné karty a fotografie.
  • Stacionár – možnosť ďalšieho vzdelávania.

 

Zdroj: Belušková, D., A. Šedibová. 2014. Autizmus v praxi. Dieťa a žiak s autizmom v pedagogickej praxi. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2014. 42. s. ISBN: 978-80-565-0184-9.

https://archiv.mpc-edu.sk/sites/default/files/publikacie/beluskova_autizmus.pdf

Galéria


Ďalší obsah je iba pre členov. Vytvoriť členstvo

Staňte sa členom a prezerajte celý obsah

Ako neprihlásený návštevník môžete prehliadať iba časť obsahu. Za malý poplatok získate členstvo, ktoré vám umožní prístup k celému obsahu webu. Vytvoriť členstvo

Video


Ďalší obsah je iba pre členov. Vytvoriť členstvo

hore