Charakteristika hry
Moor (2010) opisuje hru ako najzázračnejší spôsob, ktorým sme sa všetci rozvíjali a pripravovali na dospelosť.
Podľa Jelínkovej a Netušíla (2001) pomocou hry sa „rozvíjajú poznávacie schopnosti dieťaťa, od primitívneho zmyslového skúmania okolia cez jednoduché repetitívne činnosti až k cieľavedomému a účelovému riešeniu problémov so znalosťou fyzikálnych a funkčných vlastností predmetov. Hra má veľký význam aj pri rozvoji sociálnych vzťahov, emócií a je účinnou prevenciou proti nevhodnému správaniu.“
Autori Mertin a Gillernová (2010) charakterizujú hru ako “spontánnu detskú činnosť, ktorá poskytuje dieťaťu bezprostredné uspokojenie, radosť, uvoľnenie napätia, prináša pocit slobody, dieťa môže jednať iniciatívne, pokusom a omylom si vyskúšať nové spôsoby správania.“
Kikušová a Králiková (2004) uvádzajú, že hra je činnosť, ktorá umožňuje dieťaťu využiť a uplatniť vlastnú potencionalitu, prostredníctvom vlastnej aktivity dieťa zisťuje, ako veci, javy, ľudia okolo neho nielen fungujú, ale aj zisťuje, čo môže urobiť, a ako veci, javy, ľudí okolo seba môže vlastnými schopnosťami ovplyvniť. Spomínané autorky zdôrazňujú, že dieťa tým, že sa hrá, učí sa pochopiť, čo ako osoba vie – nevie, chce – nechce, dokáže – nedokáže, čo ho zaujíma – čo ho nezaujíma, čo ho baví a spôsobuje mu radosť – čo ho nebaví a odmieta to. Tým, že dieťa prostredníctvom hry experimentuje, overuje si vlastnú spôsobilosť, posilňuje svoje sebavedomie, sebapoznanie a sebaidentitu.
Vývin hry u zdravého dieťaťa a dieťaťa s PAS
Štyri hlavné vývinové stupne hry zdravého dieťaťa nám môžu pomôcť lepšie pochopiť a porozumieť určitým typom stereotypného správania, ktoré je prítomné v hre detí s autizmom. Jelínková, Netušíl (2001) rozdeľujú hry s predmetmi do štyroch kategórií:
